Recenzie na knihu Teória zjednotenia - Totálna utópia

Autor: Pavol Dančanin | 5.12.2017 o 5:16 | (upravené 5.12.2017 o 5:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  279x

...kniha ako celok predstavuje príjemné čítanie, ponúka nové pohľady na rôzne známe problémy, a tak ju považujem za vydarené dielo hodné prečítania. Skutočnú hodnotu diela vidím v jeho filozofickej stránke.

V roku 2017 som vo vlastnom náklade 100 ks vydal knihu Teória zjednotenia - Totálna utópia 

 

Pavol Dančanin

TEÓRIA ZJEDNOTENIA - TOTÁLNA UTÓPIA

Prešov: vo vlastnom náklade, 2017, 1. vyd., 213 s., ISBN 978-80-972023-0-9

 

Záujemci o knihu môžu písať na môj e-mail: dancanin@gmail.com

 

Recenzia v Literárnom týždenníku č. 39-40/2017, s 13.

Pozrieť sa na svoj život z iného pohľadu

             Vždy som obdivovala ľudí, ktorí sa neboja klásť si otázky a hľadať nové cesty. Obzvlášť, keď sa títo ľudia pohybujú a realizujú vo viacerých oblastiach, či už umenia, alebo vedy. Veď na svete existuje obrovské množstvo rôznych poznatkov z rôznych odborov, ktoré sa každý deň zväčšuje. Jednotlivá ľudská myseľ má čo robiť, keď chce absorbovať čo i len tie najdôležitejšie znalosti z odborov, ktoré ju zaujímajú. Čím je tých odborov viac, tým má ťažšiu prácu.

            Keď sa mi dostala do rúk kniha Pavla Dančanina Teória zjednotenia s podtitulom Totálna utópia a zistila som, do akého množstva vedných disciplín, ba dokonca aj do umenia, autor načiera, mala som obavy, aby som sa v tom množstve „utopických“ poznatkov neutopila. Našťastie, nestalo sa. Kniha dostala svoj názov podľa toho, že jej ústredným motívom sú zjednocujúce tézy vo fyzike, v biológii a v náboženstve. A autorove poviedky a iné krátke literárne útvary tiež do celku zapadajú ako kamienky do mozaiky.

            Slovo „zjednotenie“ je mi celkom sympatické, okrem iného mi pripomína svet množín, v ktorom som ako prváčka na základnej škole bola ako ryba vo vode. Mať tak teraz detský mozog neunavený informáciami a nelimitovaný zdravotným stavom! Vždy ma to ťahalo k ľuďom, ktorí sa aj napriek ubíjajúcej každodennosti dokážu zaoberať skutočnosťami presahujúcimi bežnú realitu.  

            Svetonázor Pavla Dančanina je zaujímavý a svieži. Prvá kapitola jeho knihy má názov Život. V časti Faktor inteligencie vo vývoji druhovhypotéza evolúcie riadenej inteligenciou autor predstavuje svoju myšlienku prvotnosti inteligencie pred životom. Pavol Dančanin píše: „V tomto prípade je inteligencia princíp, ktorý riadi fyzikálne procesy prebiehajúce v našom mozgu a je základom nášho myslenia, ale tiež základom našej reakcie na podnety a nášho konania. V širšom zmysle je princípom, ktorý organizuje fyzikálne procesy prebiehajúce v našom tele, riadi procesy prebiehajúce v bunkách, organizuje ich do organizmu a nervovej sústavy. A v najširšom zmysle je princípom, ktorý organizuje už hmotu.“ (s. 9). Aj podľa môjho názoru musí existovať nejaká „inteligencia v širšom zmysle“, pretože bez nej by život asi ťažko fungoval, ba zrejme by sa ani nevyvinul. Nechce sa mi veriť, že by základom a pôvodcom života bola iba náhoda. Pavol Dančanin sa snaží obhájiť cielené mutácie a tvrdí: „Hnacou silou evolúcie je zefektívniť život! Vývoj je sled objavov, ktoré zefektívňujú život!“ (s. 11). „Sily, ktoré riadia evolúciu nie sú slepé, vývoj druhov usmerňuje inteligencia.“ (s. 11). Zaujali ma tiež napríklad state o plazmidoch a o preskakujúcich génoch, ktoré vrhajú celkom nové svetlo na problematiku evolúcie. A ako poetka sa plne dokážem stotožniť s tvrdením autora: „K sebauvedomeniu človeka viedlo umenie, ktoré začal vytvárať.“ (s. 21) Je mi veľmi sympatické, že Pavol Dančanin sa nespolieha len na vlastné názory a poznatky, ale diskutuje o svojich teóriách s viacerými vedcami. Ukážky z korešpondencie s nimi sú súčasťou knihy. V časti Lamarckizmus a Weismannova bariéra autor prichádza s hypotézou, že daktoré získané adaptačné vlastnosti organizmov môžu byť dedičné. Táto hypotéza protirečí dogme neodarvinizmu nazvanej Weismannova bariéra. Časť Bytie, sex a sláva je venovaná účelu umenia a vedy. Pavol Dančanin dospel k názoru, že túžba po poznaní, po objavovaní a po tvorbe nie je len bažením po sláve, ktorá zvyšuje šance pri hľadaní partnera/partnerky. Píše: „Domnievam sa, že túžba po poznaní a tvorivosť, ako aj sláva, ktorú niekedy prináša, je iba prostriedkom naplnenia vyššieho účelu, a tým je pokrok a zdokonalenie podmienok, v ktorých žije druh.“ (s. 39). Poslednou časťou tejto kapitoly je Evolučná teória morálky, v ktorej autor predkladá názor, že aj morálny inštinkt je výtvorom evolúcie: „Myslím si, že nielen našu ľudskú morálku, ale aj morálku nižších živočíchov utvárajú tieto dva princípy: 1. egoizmus a 2. cesta symbiózy, z ktorej vyplýva aj altruizmus.“ (s. 41).  Je jasné, že živé tvory, a nie len rovnakého druhu, nie sú iba sebastredné, ale za určitých podmienok sú naklonené i spolužitiu a spolupráci. Okrem svojich teórií tu Pavol Dančanin ponúka i svoje názory na niektoré súčasné etické problémy. Ide teda so svojou kožou na trh, no nenúti čitateľa, aby s jeho názormi súhlasil.

            Druhá kapitola knihy má názov Náboženstvo. Autor v nej vyjadruje svoje názory na náboženskú vieru v dnešných časoch. Dá sa povedať, že sú zhrnuté v tomto citáte: „Nie je dôvod vzdať sa idey Boha, keď je pre človeka obohacujúca a motivuje ho, aby sa zdokonaľoval. Viera v Boha má priestor v našom vnútornom živote a možno je to ten správny náhľad na život a na svet, ktorý je pre veriaceho hlbším pochopením reality. Nenamietam nič voči viere, ktorá pomáha človeku, pokiaľ si uvedomuje, že je to niečo iracionálne a nedostáva sa do konfliktu s vedou.“ (s. 57). Autor sa tu kritickým pohľadom vedca pozerá na Bibliu i na zázraky. Určitý priestor venuje aj islamu, no oveľa viac píše o budhizme, ku ktorému má veľmi pozitívny vzťah a keď ho porovnáva s kresťanským náboženstvom, budhizmus u neho jednoznačne vyhráva. Pripomína, že budhizmus zrejme vplýval i na formujúce sa kresťanstvo. I tak však konštatuje: „Je irelevantné, v akého Boha kto verí, a či vôbec verí, dôležité je, aký je človek! Náboženstvo alebo filozofiu možno posúdiť podľa toho, k čomu ľudí vedie!“ (s. 72).  Veľký význam prikladá poznaniu a zdôrazňuje: „Hľadanie a cesta k spaseniu, v budhizme k osvieteniu, má základ v povahe ľudskej psychiky a je to motív, ktorý zjednocuje všetky meditatívne zamerané filozofie a náboženstvá.“ (s. 75). Ku konštatovaniu, že „viera znamená nepochybnosť o Bohu“ (s. 76), môžem len dodať, že mnohí hlboko veriaci a duchovne založení ľudia sa mi zdôverili, že majú v živote chvíle, keď pochybujú. S Pavlom Dančaninom musím plne súhlasiť, že človek sa utieka k Bohu väčšinou vtedy, keď má problémy, nie vtedy, keď sa cíti dobre. Autor v Evolučnej teórii morálky píše: „Pokrok morálky je evidentná záležitosť. Dnes ľudí nemučíme za trest, ani ich neukrižujeme, ani neukameňujeme.“ (s. 41). Na inom mieste knihy však tvrdí: „V celých dejinách sa ľudstvo nemalo tak dobre ako v súčasnosti, ale k zlepšeniu mravov to asi nevedie.“ (s. 79). Poukazuje tým na neveľmi dobré medziľudské vzťahy v súčasnosti. Pavol Dančanin sa pustil aj do takej neľahkej témy, akou je vzťah schizofrénie a náboženstva. Uvažuje nad tým, či je židovský Boh synchronicita a nadindividuálny psychický fenomén. V knihe popisuje i svoju priamu skúsenosť so „zvláštnymi zážitkami s vedomím“ (s. 82). Pri kúpaní sa v rieke mal zrazu pocit, že „svet je vyplnený jeho vedomím“ (s. 82). Ja osobne mám niekedy podobné pocity pri pohľade na východ slnka, na hviezdnatú oblohu, alebo pri počúvaní hudby. Autor od témy kúpania sa v rieke prešiel na tematiku krstu: „Dôležitú úlohu pri krste zohráva voda – je médiom, prostredníctvom ktorého sa šíri Duch.“ (s. 82). Verím tomu, veď aj v ľudskom tele sa nachádza nezanedbateľný obsah vody a bez vody by vôbec nebolo života. Pavol Dančanin si myslí: „Iniciácia prináša úľavu a osvieženie. Jej podmienkou je však určitá sexuálna vyzretosť, najlepšie obdobie adolescencie alebo postadolescencie.“ (s. 83). Nuž, cirkev má na to iný názor. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že krstená som bola až po dvadsiatke a mám veľkú radosť, že si na tento slávnostný okamih pamätám. Zaujala ma i myšlienka: „Dve veci vedú k osvieteniu: súcit a rozjímanie o prázdnote.“ (s. 85). Často mám pocit, že mám v mysli prázdno, namiesto toho, aby som uvažovala nad dôležitými vecami. Spejem k osvieteniu? Nuž, také jednoduché to asi nie je.

            Na začiatku tretej kapitoly knihy nazvanej Filozofia v článku Kantov problém poznania a pozitivistická koncepcia teórie poznania Pavol Dančanin vyjadruje svoj názor na tvrdenie filozofa Karla Poppera, že vedecké teórie v princípe nemožno potvrdiť (verifikovať), ale len vyvrátiť (falzifikovať). Pavol Dančanin prichádza s iným prístupom k vedeckým teóriám: „Ja zavádzam pojem dostatočnej a úplnej istoty. Vedeckú teóriu je možné dokázať s dostatočnou istotou, ktorá vyplýva z toho, že sa jej predpovede potvrdzujú, ale nie je možné ju dokázať s úplnou istotou, to znamená: nie je možné vylúčiť, že sa nájdu fakty, ktoré ju vyvracajú. Pre praktické účely je potrebná dostatočná istota.“ (s. 95). Autor tiež tvrdí: „S Kantom nemôžem súhlasiť v tom, že rozum je zdrojom prírodných zákonov, čo je nosná téza jeho teórie.“ Mne v tejto súvislosti napadlo: možno by to platilo, keby nejaká „inteligencia v širšom zmysle“ bola zdrojom aj prírodných zákonov a použili by sme na ňu označenie „rozum“. Ale to je určite už veľmi odvážne tvrdenie. Pavol Dančanin v tejto kapitole píše aj o tvorení pojmov a o ich komunikovaní prostredníctvom jazyka. Tieto informácie sú pre mňa zaujímavé, pretože s rečou a s písaním často pracujem. Z knihy som sa dozvedela i toto: „Podľa Kanta čas a priestor neexistuje v skutočnosti: sú to len základné čisté formy nášho názoru, ktoré nám umožňujú zmyslovo poznávať.“ (s. 99). Pripomenulo mi to esej Miloša Drasticha Vedomie – tvorca vesmíru?! Tá sa nachádza tiež v tejto knihe a pojednáva o biocentrizme. Je v nej citované tvrdenie vedcov  Roberta Lanzu a Boba Bermana: „Šiesty princíp biocentrizmu: Čas nemá reálnu existenciu okrem živočíšne zmyslového vnímania. Je to proces, ktorým vnímame zmeny vo vesmíre.“  Podobne zaujímavo uvažujú aj o priestore. Nuž, čo človek, to názor a vďaka rôznym názorom je svet pestrý. V časti Poznámky k problému poznania, pozitivistická koncepcia teórie poznania Pavol Dančanin znova reaguje na názory Karla Poppera: „Objav je zistenie, prípadne vysvetlenie nových faktov, učíme sa objavom, teda neučíme sa len falzifikáciou existujúcej teórie, čo je tiež objav, ale aj novými poznatkami a porozumením veciam.“ (s. 102). Pavol Dančanin teda vyzdvihuje pozitívne stránky pokroku (objavovanie) pred negatívnymi (falzifikácia). Napokon sa znova zaoberá vzťahom myslenia, jazyka a komunikácie, ako aj otázkami metafyziky. V časti Existuje aristotelovsko-tomistická ontológia? autor píše: „Zastávam názor, že neexistuje aristotelovsko-tomistická ontológia, ale len Tomášova [Akvinského] dezinterpretácia Aristotelovej ontológie!“ (s. 107). Krátke zamyslenie Slovenčina na slovíčko ma prinútilo zamyslieť sa. S písaním ypsilonov som nikdy nemala podstatné problémy, ale poznám viacerých ľudí, aj vzdelaných, ktorí s tým problém majú. Tiež mám skúsenosti s čechizmami v (nielen) hovorovom jazyku, veď som vyrastala v meste, ktoré je blízko hraníc s Českou republikou. Je mi sympatické, že autor takto úprimne vyjadril svoje názory (je za zrušenie ypsilonu a za používanie čechizmov v slovenčine), no obávam sa, že by ich šírením narazil na veľký odpor (nielen) jazykovedcov.

            K štvrtej kapitole Fyzika sa nemôžem zasvätene vyjadriť, pretože fyzika nikdy nebola mojou doménou. Je to škoda, veď táto kapitola bola vlastne podnetom na vznik celej knihy. Zaspomínala som si pri nej na základnú školu a na snahu učiteľov vzbudiť v nás záujem o fyzikálne zákony. Pavol Dančanin na zadnej strane obálky knihy vysvetľuje: „Počas štúdia na univerzite som objavil analógiu pohybových zákonov šírenia sa svetla a gravitácie. Obidva javy majú podľa môjho názoru ten istý princíp, ktorý možno nazvať „relativistický pohyb“, pričom gravitácia a šírenie sa svetla sú inverzné javy.“ „V stati Vysvetlenie špeciálnej teórie relativity vo vzťahu s gravitáciou – Teória zjednotenia sa pokúšam o zjednotenie princípu gravitácie a šírenia sa svetla.“

            Potešila ma piata kapitola knihy Poviedky a iné krátke útvary. Do umeleckej tvorby Pavla Dančanina sa premieta jeho zaujatie náboženstvom, vedou a životom spoločnosti, no jeho tvorba obsahuje i autobiografické prvky. Korením jeho umeleckých textov je humor, satira, ale tiež empatia. Práve to, že autor do svojej tvorby vkladá doslova sám seba, robí jeho tvorbu v mojich očiach ešte uveriteľnejšou.

            Kniha obsahuje i anglický preklad vybraných článkov, dodatky a posudok knihy od fyzika Martina Scholtza. Píše v ňom: „Aj keď sám s niektorými závermi autora nesúhlasím, a to najmä s tými fyzikálnymi, kniha ako celok predstavuje príjemné čítanie, ponúka nové pohľady na rôzne známe problémy, a tak ju považujem za vydarené dielo hodné prečítania.“ (s. 212). „Skutočnú hodnotu diela vidím v jeho filozofickej stránke.“ (s. 213).

            Po prečítaní knihy Teória zjednotenia som intenzívne pociťovala, že som čítala názory a presvedčenia citlivého, bystrého a premýšľavého človeka. Dá sa povedať, že som sa vďaka jeho dielu pozrela na svoj život z trochu iného pohľadu ako zvyčajne, a to je veľmi cenný dar, ktorý môže kniha dať čitateľovi. Autorov život, ako život väčšiny citlivých ľudí, nie je jednoduchý, ale on sám ho zaplnil veľkým množstvom hodnotného obsahu. Pavol Dančanin svoje zjednotenie vlastne žije.

 

                                                                                                                      Ružena Šípková

 

Dr. Cynthia Kolb Whitney: Komentár

Odporúčanie:

Som fyzik/elektrotechnický inžinier na dôchodku. Štúdium som absolvovala na Massachusetts Institute of Technology (MIT), kde som aj neskôr pracovala. V súčasnosti som šéfredaktorkou a vydavateľkou časopisu Galilean Electrodynamics (GED). Náš časopis je medzinárodný a odborné príspevky nám posielajú ľudia z celého sveta. Jednotiacu témou našich článkov je udržiavať povedomie o aktuálnom stave vecí vo svete fyziky.  Veda by mala byť považovaná za dočasnú a mala by byť otvorená neustálym snahám o experimentálne spochybnenie či nové teoretické formulácie. Pravda je však taká, že hlasy disidentov sú vo fyzike vo všeobecnosti potláčané. Mainstreamoví vedci sa viac zameriavajú na „potvrdzovanie“ než na „spochybňovanie“. A čo sa týka „nových formulácií“, nevidia v tom žiadny zmysel. Časopis GED preto víta hlasy disidentov, ktorí by u nás chceli publikovať. Žiadame len aby boli logicky a matematicky precízni. Môžu nás osloviť autori s rôznym materinským jazykom, my im s tým vieme pomôcť.

Pavol Dančanin je jedným z našich osvedčených zahraničných autorov. Počúvajte, prosím, čo vám chce povedať. S odvolaním sa na nás samozrejme udelíme súhlas na čokoľvek, čo u nás kedy publikoval.

CKW

 

Pôvodná správa

Dr. Cynthia Kolb Whitney: Commentary

To whom it may concern:

I am a retired physicist/electrical-engineer educated, and later employed, at Massachusetts Institute of Technology (MIT). I am now the Editor in Chief and Publisher of the journal Galilean Electrodynamics (GED). As an international journal, we receive submissions from all around the world. Their unifying theme is caution about the current state of affairs in Physics. Science is supposed to be held provisional, and open to on-going efforts at experimental disconfirmation and/or theoretical reformulation. But in fact, dissident voices in Physics generally get suppressed. Mainstream researchers are more interested in ‘confirming’ than ‘disconfirming’. As for ‘reformulations’, they see no value in those. So GED welcomes the dissident voices for potential publication here. We ask only that they be logically and mathematically rigorous. Authors may come to us with a different first language, and we know how to help with that.

Pavol Dančanin is one of our valued foreign authors. Please listen to what he says. We will of course grant permission to re-publish with a credit anything that he has previously published here.

CKW

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?