Gender je teória (po debate s Mariánom Kuffom) - aktualizované 2018-11-01

Autor: Pavol Dančanin | 2.4.2018 o 7:45 | (upravené 14.12.2018 o 9:14) Karma článku: 1,46 | Prečítané:  968x

Preberal som to s pánom farárom Kuffom a prišli sme ku konsenzu, že ak už gender, tak len ako nepovinný predmet tak, ako náboženstvo alebo etická výchova.

Gender je teória podobne ako bol teóriou marxizmus. Ukázalo sa, že marxizmus je utópia: plánované hospodárstvo nemôže fungovať, neobstojí v konkurencii s trhovým hospodárstvom; hospodárstvo sa nedá naplánovať, musí ho riadiť ruka trhu. Zámer gender nie je zlý, podobne ako nebol zlý úmysel marxizmu. Zámerom gender je odstránenie násilia páchaného na ženách. Tento problém v Európe nie je až taký vypuklý, vďaka dlhoročnej emancipácii žien, ženy majú svoje práva – rovnaké ako muži. Naopak veľmi vypuklý je v islamských krajinách a v Afrike, kde sú ženy majetkom mužov, kde sa udržujú katastrofálne tradície ako je ženská pohlavná obriezka. Ale práve Európa  je kontinentom vyspelých krajín, kde takým zverstvám chceme postaviť právnu bariéru a tou je Istanbulský dohovor. Jeho znenie nájdete na internete.1  V tomto dohovore sú opatrené práva žien. Celý názov Istanbulského dohovoru je: Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Nerieši sa tu teda iba násilie na ženách, ale aj domáce násilie, ktorého obeťou sú aj muži, deti a seniori. V tomto článku som sa prioritne zameral na násilie páchané na ženách.

Istanbulský dohovor je otvorený tzv. ideológii (teórii) gender. „Rodovo podmienené násilie na ženách“ je násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena alebo ktoré postihuje ženy disproporcionálne (pozri článok 3 písmeno d) Dohovoru). Gender preto stiera rodové rozdiely. Podľa teórie gender jedinec si môže slobodne vybrať, v akej rodovej role bude vystupovať, či bude vystupovať skôr v ženskej  alebo mužskej role, respektíve nič také osebe neexistuje – čo je ženské a čo je mužské je len otázka tradície, výchovy, socializácie.  Podľa gender rod je výsledok socializácie a nie biologická kategória.2 To znamená, že (rodovo) mužmi a ženami sa biologicky nerodíme, ale stávame sa nimi v procese socializácie. Samozrejme, ženy vždy budú rodiť deti a muži ich budú plodiť, ale všetko ostatné – to, čo nazývame rod - je otázka socializácie – je to sociálny konštrukt. Na úrovni socializácie sa odhliada od biologických rozdielov – človek sa môže socializovať tak, ako chce, ako sa cíti. Pojem „gender“ (rod) je vlastne výraz pre psychologické pohlavie. Rodová rovnosť spočíva v spravodlivom zaobchádzaní so všetkými ľudskými bytosťami bez diskriminácie rodovými rolami, ktoré sú len sociálnym konštruktom a nie sú dané biologicky.

Proti tejto teórii, lebo je to len teória, stoja konzervatívci a hlavne katolícka cirkev. Pápež František  ideológiu gender dokonca prirovnáva k hrozbe atómových zbraní. Jablko sváru spočíva v tom, že konzervatívci uznávajú určité biologicky podmienené mužské a ženské stereotypy - zaužívané roly - a gender ich ruší. Zacitujem Wikipédiu: Sociálne a kultúrne rodové stereotypy medzi ľudskými bytosťami vznikli historickým vývojom a sú spätne politicky formovateľné. Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov.

Konzervatívci tvrdia, že ženy sú predisponované vychovávať deti a muži starať sa o rodinu, zarábať peniaze, používať rozum a hrubú mužskú silu. Ako hovorí nemecké príslovie, ženy sú predisponované na tri veci: Kinder, Kirche, Küche – deti, kostol, kuchyňa. Ja osobne mám takú ženu, ktorá sa s týmto stotožňuje, preto som šťastný muž. V princípe však do tejto roly nemôžeme násilím vtlačiť všetky ženy. Je na partneroch a manželoch, ako si v rodine podelia svoje úlohy, a musí sa tak konať slobodne, bez toho, aby na tom bolo niečo divné. Toto je príklad rodovej rovnosti v praxi. Je pravda, že zákon by do toho, ako si v rodine zadelíme úlohy nemal čo hovoriť, ale v prípade ženskej pohlavnej obriezky a menejcennosti žien by do toho hovoriť mal!

Ako som napísal, cieľom Istanbulského dohovoru je zamedziť katastrofálnym násilnostiam na ženách, ktoré možno my v Európe až v takej miere necítime, ale dejú sa každodenne v rozvojových krajinách. Prirodzene, násilnosti na ženách cítime aj tu v Európe a na Slovensku, preto je dobré, že existuje nadnárodná dohoda - Istanbulský dohovor. Ratifikáciou Dohovoru by sme sa pridali ku kultivovaným krajinám.

Spomínané násilnosti, ako je ženská pohlavná obriezka, majetnícky vzťah mužov k ženám, vyplývajú práve z rodovej nerovnosti a z tých tradícií, ktoré sa miestni konzervatívci snažia obhajovať. Bolo by božím požehnaním pre tieto ženy, keby Istanbulský dohovor podpísali a ratifikovali aj islamské krajiny a africké krajiny. V prvom rade sa však na ňom musíme dohodnúť my – vyspelá spoločnosť. Chcem tým len povedať, že nie je dobré mať k Istanbulskému dohovoru nekonštruktívne námietky. Je dobré, že existuje takýto priekopnícky nadnárodný dokument. Civilizovaná spoločnosť by sa na ňom mala jednohlasne dohodnúť. Môžeme byť radi, že aspoň niečo pozitívne máme. Tým, že vznášame nekonštruktívne námietky voči tomuto dokumentu, robíme ochrane ženských práv medvediu službu.

Samozrejme, všetko nové vyvoláva zo strany konzervatívcov odpor. Aj keď antickí Gréci začínali operovať, vyvolávalo to zo strany konzervatívcov odpor. Začína sa to vždy veľkým treskom a až čas a prax ukáže, čo je pre spoločnosť užitočné a čo škodlivé.

A teraz otázka pre pána farára Mariána Kuffu, ktorého sa chystám osobne navštíviť. Rodovo podmienené násilie na ženách je násilie páchané na žene, pretože je ženou. Chcete poprieť, že niečo také sa deje? V praxi to tak naozaj funguje: muži zneužívajú svoju silu, aby ovládli ženy. Chcete poprieť, že sa vo svete pácha násilie na ženách, pretože sú ženami? Jasné, že sa pácha. Toto sa snaží riešiť teória gender a Istanbulský dohovor.

Ako som napísal, gender je len teória a žiaľ nevieme predpovedať, či je to len utópia podobne ako marxizmus, pokiaľ si ju nevyskúšame v praxi. Pokiaľ je však nádej, že pomôže ženám, ktoré to naozaj potrebujú, som za to, aby sme ju vyskúšali.

 

 

Tým sa tento príbeh ešte nekončí. Preberal som to s pánom farárom Kuffom a ten mi povedal, že on nie je ani tak proti gender, ktorý považuje za prasačinu, ako proti tomu, že mu niekto vnucuje gender, resp. celej spoločnosti. Prišli sme ku konsenzu, že ak už gender, tak len ako nepovinný predmet tak, ako náboženstvo alebo etická výchova. To nakoniec nie je nič nové - snažia sa o to aj odborníci z radov lekárov a psychológov, sociológov,  ktorí navrhujú zabezpečiť viaceré konkrétne opatrenia, okrem iného umožniť rodičom slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa (pod pojmom „sexuálna výchova“ sa tu rozumie zavedenie ideológie gender do praxe). Tieto námietky a opatrenia sú uvedené v dokumente s celým názvom: Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí. Vyjadrenie  lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov. S podtitulom: Výzva pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. Dokument nájdete na internete.3  Odporúčam prečítať si ho každému obhajcovi aj odporcovi gender; upozornil ma naň pán farár Kuffa. Okrem iného sa tu uvádza:

 

„...primárnym cieľom rodového scitlivovania [zavádzania gender do praxe] sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom  rozrývať  či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku. To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu. (...) Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity. Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.“

 

Argumentom týchto odborníkov nie som schopný oponovať. Tento dokument pre mňa znamená nový pohľad. Ja tiež nechcem, aby niekto u môjho dieťaťa  rozrýval či rozkývaval  jeho vrodeným pohlavím danú rodovú identitu.

 

Musím však poznamenať, že aj gender sa dá chápať rôzne. Ide o to, či v procese socializácie rešpektujeme biologické pohlavie dieťaťa, čo je vlastne pozícia konzervatívcov. Pokiaľ by to tak bolo, nedochádzalo by k žiadnej poruche rodovej identity a na gender by nebolo nič zlé: rod by bol výsledkom takejto socializácie. Ak by sme pri výchove dieťaťa rešpektovali jeho vrodené pohlavie a zároveň ho učili nediskriminovať druhé pohlavie a rešpektovať rovnosť medzi pohlaviami, rovnosť príležitostí, bola by to správna ideológia!

        

     Navrhujem preto takúto „tradicionalistickú“ interpretáciu gender:

 

  1. Rešpektovať vrodené pohlavie dieťaťa pri socializácii.
  2. Učiť deti nediskriminovať druhé pohlavie a rešpektovať rovnosť medzi pohlaviami, rovnosť príležitostí.

 

Na gender definícii rodu by sa tak nič nezmenilo: rod by bol stále výsledok socializácie a nie biologická kategória, len v procese socializácie by sme zohľadňovali biologické pohlavie dieťaťa. Je to zlatá stredná cesta.

 

Tradicionalistická interpretácia gender  je vlastne tradičná výchova s dôrazom na rodovú rovnosť. Faktom je, že pri takejto výchove  by sme deti mimovoľne učili určitým mužským a ženským stereotypom. Otázka je: učiť deti nestereotypným  rolám? To je pravá „ortodoxná“ podstata gender. Ak by to nebolo pre dieťa škodlivé, skôr užitočné, a slúžilo by to ako prevencia proti násiliu páchanom na ženách a domácemu násiliu, ako tvrdia ortodoxní genderisti a predpokladá Istanbulský dohovor4, som za. Myslím však, že k tomu vedie už druhý bod navrhovanej tradicionalistickej interpretácie gender. To je tá menej riskantná alternatíva.

Rodové stereotypy nemusia byť nevyhnutne zlé, pokiaľ chlapcov učíme, že muž by mal byť gentleman a dievčatká učíme domácim prácam :-). Pardon, myslel  som emancipácii.

Doplním ešte, že tie rodové stereotypy (ženský a mužský stereotyp), ktorým deti pri tradičnej výchove mimovoľne učíme, sa vyvíjajú. Uvediem príklad: V 19. storočí ženy nemali volebné právo. Rodové stereotypy sú teda naozaj len dobovo daný sociálny konštrukt. Tým pádom aj samotný rod, ktorý je podľa Istanbulského dohovoru vlastne totožný s rodovým stereotypom (objasním ďalej).

Istanbulský dohovor je právny dokument, ku ktorému ja ako laik nemôžem mať celkom relevantné pripomienky. Aj tak som však našiel dve nezrovnalosti vyplývajúce z definície rodu:

 

Pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. (pozri  článok 3 písmeno c) Dohovoru)  Vidím to tak, že rod je tu vlastne definovaný ako rodový stereotyp – súbor zaužívaných rolí pre ženy a mužov.

 

Prvá nezrovnalosť je, že napr. žena je potom v Istanbulskom dohovore  jednak biologická kategória - pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov (ženy a muži tu vystupujú ako biologická kategória) -, ktorej (zároveň) prináleží rod „žena“ ako rodový stereotyp: súbor týchto  rolí, vzorov správania, činností a atribútov... Ako si potom máme vysvetľovať pojem „žena“, keď sa ním súčasne označuje biologická kategória aj rod? Neviem, či to správne vystihnem. Čo sa myslí pojmom „žena“, keď žena hovorí: „Som žena.“ Biologická kategória: žena hovorí? Alebo rod: „Som žena.“? Na túto dvojznačnosť poukazujú aj fundovanejší autori, napríklad právnička Zuzana Brixová v článku Istanbulský dohovor: Vlk v ovčom rúchu.5 Ja som na ňu prišiel samostatne.

Druhá nezrovnalosť súvisí s článkom 12 ods. 1. Dohovoru: Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov. Istanbulský dohovor rozlišuje stereotypné a nestereotypné rodové roly. Stereotypné sú zaužívané, kým nestereotypné sú netradičné. Pred stereotypnými rolami uprednostňuje nestereotypné. Stereotypné roly sú zlé, kým nestereotypné sú dobré. Problém je, že Istanbulský dohovor takto bojuje proti vlastnej definícii rodu ako rodovému stereotypu. Bojuje proti rodovému stereotypu (stereotypným rolám), ktorý je podľa môjho názoru totožný s rodom - rod je definovaný ako rodový stereotyp.

Či chceme alebo nie, rodové roly sú podmienené biologicky: ženy vždy budú rodiť deti a muži ich budú plodiť. Tým pádom je biologicky podmienený aj rodový stereotyp a rod. Rodová rola, rodový stereotyp ako súbor rodových rolí a rod ako rodový stereotyp sú vlastne to isté. Aj keď som vyššie uviedol, že rodové stereotypy sa vyvíjajú, predsa len majú nejaký biologický základ. Ale, ako múdro píše Wikipédia: Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov.2 Neviem síce presne, čo sa myslí pod pojmom „spoločenské rodové rozdiely“. Ak sa tým myslia rodové stereotypy (ženský a mužský), nie je to celkom pravda. Rodové stereotypy sú rozdielne a podmienené biologicky. Zrejme sa tým myslí vytváranie rodovej nerovnosti. O tom je emancipácia: o odbúravaní spoločenských rodových rozdielov. (Je to len otázka jazyka. Ja chcem mať všetko jasne definované.) 

Je ešte jeden faktor, ktorý určuje rodové stereotypy. A tým je Darwinova teória prírodného a pohlavného výberu. To je kapitola sama osebe. Existujú dve tváre darvinizmu. Tam, kde prežíva najsilnejší, ženy sú majetok. To je klasický darvinizmus. Tento status dodnes pretrváva v rozvojových krajinách. Darwinova teória má však aj svoju kultivovanú tvár. Cieľom prírodného a pohlavného výberu by mal byť humánnejší život, pretože je krajší! V tomto kontexte má zmysel kultúra, umenie, náboženstvo, filozofia, zvlášť buddhistická, na ktorú som zaťažený. Tá kultivovaná tvár darvinizmu je v prvom rade život bez násilia, porozumenie, dobroprajnosť.

Inak, súhlasím s myšlienkou, že dieťa sa rodí viac-menej bez rodu. Svoj rod si začne uvedomovať až okolo puberty, keď začnú pracovať hormóny, možno už skôr s vývinom sexuality.

 

Pri socializácii dieťaťa by sme teda, z hľadiska tradičnej výchovy,  mali rešpektovať jeho vrodené pohlavie. Avšak aj pri takejto výchove sa nájdu výnimky – LGBTI (znamená: lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia) -, ktorých treba prijať v ich inakosti. Ak tomuto gender učí, tak je správny. Z výnimiek však ešte nie je treba robiť pravidlo.

Pozitívum gender je, že uvoľňuje určité stuhnuté (rigidné) mužské a ženské stereotypy. Rodové stereotypy nám určujú, ako by sme sa na základe biologických charakteristík mali chovať. My sa tak však chovať nemusíme!  V tom pôsobí gender oslobodzujúco. Otázka je, ako gender zaviesť do praxe, aby sa ním nenarušil zdravý vývoj dieťaťa, ale naopak mu bol prospešný. Toto by mali riešiť psychológovia. Nech tí rozhodnú, čo z gender zaradiť do výchovy. Učiť deti nestereotypným rolám?  Čo by to prinieslo? Nevieme, pokiaľ nevyskúšame. Psychológovia však varujú, že s vývojom dieťaťa nie je prípustné experimentovať. Myslím, že úplne neškodná je mnou navrhovaná tradicionalistická interpretácia gender. Ako som napísal, to je vlastne tradičná výchova s dôrazom na rodovú rovnosť. A nakoniec, možno to ani s tým ortodoxným genderom nie je také strašné, ako to na prvý pohľad vyzerá. Asi nie je celkom zlý, keď sa ho chytil Istanbulský dohovor. Možno by ortodoxný gender mohol byť užitočný ľuďom ako terapia až v dospelosti. To by si vyžadovalo urobiť zvlášť štúdiu: Terapia gender.

 

Vyjadrím sa ešte k problému Istanbulského dohovoru. Ten spočíva v gender definícii rodu. Uviedol som, že pod pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov (článok 3 písmeno c) Dohovoru). To korešponduje s vymedzením rodu známym z gender: rod je výsledok socializácie a nie biologická kategória. Napriek tomu by som  Istanbulský dohovor unáhlene nehádzal do koša! Snažil som sa ukázať, že aj gender sa dá interpretovať rôzne.

Istanbulský dohovor je progresívny dokument, len dá sa doň vmontovať gender a to mnohým ľuďom vadí. Ako hovorí Marián Kuffa: Istanbulský dohovor môže slúžiť ako trójsky kôň pre gender. Môže, ale nemusí. Myslím totiž, že cieľom Istanbulského dohovoru nie je zavedenie gender ideológie do života spoločnosti, ale ochrana pred násilím páchaným na ženách a domácim násilím. Myslím si, že úmysel Istanbulského dohovoru je čestný! Preto by som ho unáhlene nehádzal do koša!

 

Poďakovanie: Ďakujem pánovi farárovi Mariánovi Kuffovi za osobné prijatie a poskytnutie cenného dokumentu.

 

Poznámky:

1 Pozri Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu ... Odkaz: http://moznostvolby.sk/wp-content/uploads/2014/08/SVK.pdf Prístup 2018-11-01

2 Pozri Rodová rovnosť – Wikipédia , časť Rodová politika. Odkaz: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodov%C3%A1_rovnos%C5%A5  Prístup 2018-11-01.

3 Pozri Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí Vyjadrenie ... Odkaz: https://rodovescitlivovanie.wordpress.com/ Prístup 2018-11-01.

4 Pozri článok 14 ods. 1. Dohovoru: Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí (...).

5 Pozri Istanbulský dohovor: Vlk v ovčom rúchu │ Konzervatívny denník – Postoj. Odkaz: https://www.postoj.sk/8794/istanbulsky-dohovor-vlk-v-ovcom-ruchu Prístup 2018-11-22.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?