Interrupcia z morálneho hľadiska

Autor: Pavol Dančanin | 11.9.2018 o 10:57 | (upravené 9.11.2018 o 6:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  428x

V  päťdesiatych rokoch bol vo Veľkej Británii povolený hon na líšky a zakázané interrupcie, dnes sú povolené interrupcie a  je zakázaný hon na líšky. 

V  päťdesiatych rokoch bol vo Veľkej Británii povolený hon na líšky a zakázané interrupcie, dnes sú povolené interrupcie a  je zakázaný hon na líšky (výrok exministra Vladimíra Palka). To je príklad, ako a ktorým smerom sa vyvíja morálka.

Problém umelého prerušenia tehotenstva bol ťažkým etickým problémom v minulosti a bude aj v budúcnosti. Diskusia na túto otázku stojí v rovine, či je plod do tretieho mesiaca tehotenstva ľudskou bytosťou - osobou. Katolícka etika, napriek určitým pochybnostiam, pozri ([1], 286-291), sa prikláňa k záveru, že človek je ľudskou bytosťou od počatia. Liberáli zastávajú názor: či má plod do tretieho mesiaca tehotenstva ľudské vedomie - nervovú sústavu. Odpoveď je nie! Je to zhluk deliacich sa buniek s kompletnou genetickou výbavou človeka. Z tohto pohľadu do tretieho mesiaca tehotenstva môžeme odstrániť plod. Plod je síce živý organizmus, ale ešte to nie je človek! Iste je to nehumánne, ale sú tu aj iné morálne dôvody – indikácie:

 

  1. Eugenická indikácia požaduje interrupciu v prípadoch, keď je veľmi pravdepodobné, že čakané dieťa bude postihnuté ťažkými vadami.
  2. Kriminologická indikácia sa objavuje u tehotenstiev zapríčinených znásilnením.
  3. Sociálna indikácia vzniká vtedy, ak by dieťa bolo pre rodinu alebo slobodnú matku príliš veľkou sociálnou alebo ekonomickou záťažou.
  4. Lekárska  alebo terapeutická indikácia. Podľa nej je interrupcia oprávnená vtedy, keď tehotenstvo vážne ohrozuje život matky. Druhom terapeutickej indikácie je indikácia z dôvodov psychického zdravia matky, tzv. psychiatrická.

 

Katolícka  etika odmieta všetky potraty [interrupcie] z eugenických, kriminologických, sociálnych a psychiatrických dôvodov a pokladá ich za vraždu nevinného človeka. Zároveň vždy uznávala prípustnosť nepriameho1 [neúmyselného]  potratu v prípade vážneho ohrozenia života matky  ([1], 292). V  prípade priameho - úmyselného - potratu potrebného pre záchranu života matky sa názory katolíckych teológov rôznia. Podľa tradičného stanoviska: A nikdy nie je možné zvoliť ako menšie zlo nemorálne jednanie, totiž priame usmrtenie plodu, miesto iného zla, ktoré je iba fyzické, totiž prirodzenej smrti matky alebo spoločnej smrti matky a dieťaťa ([1], 296). S týmto stanoviskom sa ja osobne nemôžem nikdy stotožniť! Považujem ho za hlúpe a nezodpovedné!

K predstaviteľom tradičného prúdu patrí Ján Pavol II. Ján Pavol II. v encyklike  Evangelium vitae  (1995) opakovane a s autoritou, ktorú Kristus odovzdal Petrovi a jeho nástupcom, prehlasuje, „že úmyselný potrat, nech je už sám cieľom alebo len prostriedkom, je vždy závažným morálnym priestupkom, lebo predstavuje zámerné zabitie nevinného človeka“ (č. 62) ([1], 293).

A aký je vlastne u katolíkov v praxi rozdiel medzi nepriamym (neúmyselným) a priamym (úmyselným)  terapeutickým potratom? Zdá sa, že rozlíšenie medzi dovoleným nepriamym a nedovoleným priamym terapeutickým potratom celkom nevyhovuje nárokom skutočnosti. Keby bolo vykonané s prísnou dôslednosťou, mohlo by viesť k absurdným dôsledkom. Nie je to len nedostatkom dobrej vôle, keď laici a protestantskí teológovia väčšinou nechápavo hľadia na tradičné stanovisko katolíckej morálnej teológie k tejto otázke ([1], 297).

Je pritom pozoruhodné, ako sa na potrat pozerá Biblia. V Písme svätom sa neobjavuje žiadna priama zmienka o potrate a jeho zavrhnutiahodnosti. V Ex 21,22 sa rozlišuje medzi mužom, ktorý vyvolal potrat u ženy iného muža a musí za to zaplatiť peňažnú pokutu, a tým, ktorý jej spôsobil iné zranenia, na ktoré sa vzťahuje prísnejší lex talionis: život za život, oko za oko, ranu za ranu ([1], 292).

Pre triezveho človeka sú argumentom proti interrupcii jej možné následky: Pri výškrabe a vyprázdnení maternice niekedy dochádza k poškodeniu maternicovej steny. Následné zápaly často spôsobujú  neplodnosť a rôzne perinatálne komplikácie. K embóliám a úmrtiam dochádza dokonca  i v nemocniciach. Interrupcia zvyšuje riziko neskorších samovoľných potratov, brušných a iných mimomaternicových tehotenstiev, predčasných pôrodov alebo neplodnosti. Tiež sa zvyšuje riziko, že ďalšie  dieťa bude nejako postihnuté alebo sa narodí mŕtve. Interrupcia u mnohých žien zapríčiňuje psychické ťažkosti označované ako „syndróm následkov interrupcie“. Ten zahrňuje úzkostné stavy, pocity ťažkej viny, úbytok sebaúcty, zlé sny a depresie ([1], 293). K tejto citácii dodám len toľko, že je to katastrofický scenár.

Mňa osobne od interrupcie odrádza spôsob, akým sa robí, ktorý je pre plod veľmi drastický – chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou.  Napriek tomu považujem interrupciu v prípade eugenickej, kriminologickej a terapeutickej indikácie za oprávnenú. V prípade sociálnej indikácie považujem za lepšie priviesť dieťa na svet a ponúknuť ho na adopciu. Mnoho bezdetných rodín by si rado adoptovalo zdravé dieťa. Väčšina žien sa v prípade sociálnej indikácie rozhoduje takto: Ak sa sama nedokážem o dieťa postarať a vychovávať ho, nechám si ho radšej zobrať. Je ich argument dostatočný? Mnohým interrupciám by sa dalo predísť, keby materský inštinkt nebol zvrátený: radšej nechám svoje dieťa zaživa roztrhať, ako by som ho donosila, porodila a  potom odložila do detského domova. Ale ľahko sa mi kritizuje, hoci neviem, ako by som rozmýšľal na ich mieste. Spoločnosť musí ešte dozrieť, aby sa ženy miesto interrupcie radšej rozhodli porodiť dieťa a odložiť ho do detského domova. Možno by tomu pomohla osveta a vhodná legislatíva.

Zvláštnym prípadom je indikácia z dôvodu psychického zdravia matky – psychiatrická indikácia. Pokiaľ problém spočíva iba v tom, že sa žena po pôrode nedokáže o dieťa postarať, ale dieťa by malo byť zdravé, je lepšie priviesť ho na svet a  ponúknuť ho na adopciu. Ak je však veľká pravdepodobnosť, že dieťa zdedí po rodičoch duševnú chorobu alebo je žena počas tehotenstva nastavená na lieky, fajčí, požíva alkohol a hrozí poškodenie plodu, považujem to za druh eugenickej indikácie, pri ktorej je interrupcia oprávnená.

Pri uzákonení určitej legislatívy hrá veľkú úlohu skutočnosť, že človek v dejinách veľmi často odmietal niesť zodpovednosť za neželané otehotnenie. Vždy boli babky „zelinkárky“ a pokútni lekári, ktorí hoci aj nezákonne pomáhali odstrániť tento problém a neodborným zásahom napáchali škodu ešte aj na zdraví matky. Výnimkou je starý Rím, kde nežiaduceho potomka jednoducho pohodili na smetisku; podobne tomu ešte do nedávna bolo u primitívnych národov. Umelé prerušenie tehotenstva nie je vo všetkých krajinách legálne, čo vedie k potratovej turistike. Na Slovensku legálne je, hoci na túto tému sa pod vplyvom cirkvi stále vedie spoločenská diskusia. V tejto súvislosti sa hovorí o práve ženy rozhodnúť o narodení svojho dieťa, teda rozhodnúť sa pre interrupciu. V princípe zastávam toto právo. Oplodnená vajcová bunka, podľa mňa, ešte nie je človek! Embryo sa stáva človekom vtedy, keď nadobúda ľudskú nervovú sústavu, a to je po treťom mesiaci tehotenstva. Je to však zárodok človeka a živý organizmus, ktorý určite bolí, keď ho trhajú na kusy. Dôvody pre interrupciu by mali byť preto vážne! Za vážny dôvod považujem eugenickú, kriminologickú a terapeutickú indikáciu.

Doplním ešte poznámku. Katolíci v súvislosti s interrupciou hovoria o takzvanej „kultúre smrti“, zatiaľ čo oni sa stavajú proti a zastávajú tzv. „kultúru života“. Paradoxne do tej „kultúry smrti“ počítajú aj antikoncepciu. Zas jedna pomýlená filozofia! Ja by som radšej učil ľudí používať antikoncepciu, aby sme predišli interrupciám!

Dodatok: Keď som si pozrel platný interrupčný zákon na Slovensku (Podrobnejšie aktuálne znenie zákona pozri <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1986-73>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1986-74>. Prístup 2017-03-01.), zistil som, že je v istom zmysle liberálnejší ako ja.  Ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený, v týchto prípadoch je možné vykonať interrupciu bez ohľadu na trvanie tehotenstva (§ 2 ods. 2 vyhl. č. 74/1986 Zb.). Je jasné, že plod má v neskorších fázach tehotenstva už viac-menej vyvinutú ľudskú nervovú sústavu. Z pragmatických dôvodov však v tomto proti interrupčnému zákonu nič nenamietam. Mám inú výhradu. Do 12 týždňov tehotenstva žena nemusí pre interrupciu uviesť dôvody (§ 4 zák. č. 73/1986 Zb.). Ja za dostatočný dôvod  považujem len eugenickú, kriminologickú a terapeutickú indikáciu.

 

Poznámky:

1 Potrat je priamy, ak vybratie životaschopného plodu alebo jeho usmrtenie v materskom lone je zamýšľané ako cieľ konania alebo ako prostriedok k dosiahnutiu iného cieľa, napr. potrat kvôli záchrane povesti nevydatej matky. Je nepriamy, ak k smrti plodu dochádza len ako k vedľajšiemu následku iného priamo chceného cieľa, napr. keď smrť plodu nastáva po vyoperovaní rakovinou postihnutej maternice tehotnej ženy ([1], 286). Natíska sa otázka, aký priamo chcený cieľ je prípustný, aby smrť plodu bola iba jeho vedľajším následkom.

 

Literatúra:

[1] PESCHKE, Karl-Heinz. Křesťanská etika. Vyd. 2. Praha: Vyšehrad, 2004. 695 s. Theologica; sv. 3. ISBN 80-7021-718-9.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu pre SME: Smer si mierne polepšil, s Mostom a SNS aj tak nemá dosť

Progresívne Slovensko by sa dostalo do parlamentu.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prieskum ukazuje bezradnosť parlamentnej opozície

Z minulých volieb sme sa stále nespamätali.


Už ste čítali?