Hypotéza zjednotenia

Autor: Pavol Dančanin | 20.3.2019 o 8:00 | (upravené 31.5.2019 o 8:53) Karma článku: 1,51 | Prečítané:  538x

Dilatácia času, ktorú predpovedá špeciálna teória relativity, vyúsťuje do paradoxu, ktorý demonštruje môj myšlienkový experiment s dvoma družicami...

Úvodom chcem len poukázať na analógiu medzi tým, že k dilatácii čau dochádza 1) pri  zotrvačnom  pohybe, alebo 2) pri pôsobení gravitácie, či 3) pôsobení zotrvačnej sily.

 

Na začiatok si dovolím načrtnúť jednoduchú koncepciu zjednotenia:

  1. Zotrvačný pohyb sústavy predstavuje energiu (uvažujeme o sústave, v ktorej  je vložené teleso).
  2. Pohyb - energia pohybujúcej sa sústavy - uberá svetlu energiu, čo sa prejaví dilatáciou času v pohybujúcej sa zotrvačnej sústave oproti pokojovej zotrvačnej sústave.
  3. Podobne  tomu gravitácia telesa uberá svetlu energiu, čo sa prejaví dilatáciou času v sústave ponorenej do gravitačného poľa oproti sústave mimo gravitačného poľa.
  4. Analogicky,  zotrvačné sily v zrýchlenej sústave uberajú energiu svetlu, čo sa prejaví dilatáciou času v zrýchlenej sústave oproti pokojovej zotrvačnej sústave.
  5. Preto sa domnievam, že by nejakým  spôsobom  mal platiť princíp ekvivalencie medzi energiou zotrvačne sa pohybujúcej sústavy, gravitáciou a zotrvačnými silami.

 

Dilatácia času, ktorú predpovedá špeciálna teória relativity ([1], 309-311), vyúsťuje do paradoxu, ktorý demonštruje môj myšlienkový experiment s dvoma družicami:

Na obežnú dráhu okolo Zeme umiestnime dve družice a dodáme im opačnú obežnú rýchlosť. V obidvoch družiciach sú veľmi presné hodiny. Družice sa vzhľadom na seba pohybujú zotrvačne určitou rýchlosťou. Z hľadiska špeciálnej teórie relativity (ŠTR) by sa hodiny v jednej družici mali oneskorovať oproti hodinám v druhej družici a naopak, ale nie je možné zistiť, ktoré hodiny sa spomaľujú. Pokiaľ majú obidve družice vzhľadom na pozorovateľa na Zemi rovnakú rýchlosť, mali by mu vysielať rovnakú informáciu o čase –  čas v obidvoch by mal plynúť rovnako!

Tento paradox dilatácie času sa rieši tak, že sa porovnávajú jedny hodiny s dvoma ďalšími  ([1], 310). Myslí sa tým, že máme hodiny v bode A a v bode B, ktoré sú od seba vzdialené o určitú hodnotu a hodiny v bode S, ktorý sa pohybuje z bodu A do bodu B. Keď bod S míňal bod A, hodiny v bode S aj bode A a B boli zrovnané. Avšak, keď bod S dorazí do bodu B, z hľadiska pozorovateľa v bode B, hodiny v bode S budú ukazovať menej času ako hodiny v bode B – hodiny v bode S sa spomaľujú.

Rád by som tento jav vysvetlil svojou hypotézou: 

Pokiaľ sú bod A a bod B, ktoré sú od seba vzdialené vzhľadom na seba nehybné, nie je medzi nimi rozdiel energie, takže čas v nich by mal plynúť rovnako. Jediný spôsob, ako sa o tom presvedčiť, je prejsť vzdialenosť medzi bodom A bodom B. To si však  vyžaduje pohyb. Pohyb uberá svetlu energiu. Rozdiel energie medzi pohybujúcou sa a pokojovou sústavou - menšia energia svetla v pohybujúcej sa sústave z hľadiska pokojovej sústavy - sa prejaví dilatáciou času v pohybujúcej sa sústave, takže keď bod S prejde z bodu A do bodu B, pozorovateľ v bode B zistí, že sa hodiny v bode S oproti jeho hodinám spomaľujú.

 

Prišiel som k určitej domnienke, že rozdiel energie medzi vzhľadom na seba sa pohybujúcimi zotrvačnými sústavami, by sa mal prejaviť ako pseudo-gravitačné pole pôsobiace medzi nimi: svetlo v pohybujúcej sa sústave by sa z hľadiska pokojovej sústavy malo šíriť tak, ako by naň v smere proti pohybu sústavy pôsobilo gravitačné pole.

Ďalej som sa (nesprávne) domýšľal, že toto pole by malo pôsobiť z hľadiska pokojovej sústavy univerzálne v celej pohybujúcej sa sústave, teda malo by pôsobiť nie len na svetlo (ktorému uberá energiu), ale aj na pohybujúce sa teleso (ktorému tiež bude uberať energiu) a malo by spomaľovať jeho pohyb.  Podľa tejto domnienky, medzi dvomi telesami pohybujúcimi sa vzhľadom na seba  zotrvačne by malo pôsobiť pseudo-gravitačné pole, ktoré by spomaľovalo ich vzájomný zotrvačný pohyb, pričom by ostal zachovaný princíp relativity, to znamená: naďalej sa nedá  rozoznať, ktoré teleso sa pohybuje a ktoré zotrváva v pokoji. Táto domnienka je však v rozpore s pozorovaním: Spomaľovanie zotrvačného pohybu hmotných častíc by malo byť evidentné najmä pri rýchlostiach blízkych rýchlosti c, avšak častice urýchlené aj blízko k rýchlosti svetla sa zotrvačne pohybujú konštantnou rýchlosťou, žiadne spomaľovanie sa nepozoruje.

Nakoniec však takéto riešenie nie je nutné a k spomaľovaniu zotrvačne sa pohybujúceho telesa nemusí dochádzať. Riešenie môže byť takéto: S  rýchlosťou rastie energia telesa i celej pohybujúcej sa sústavy, čo sa prejaví nárastom zotrvačnej a tým aj gravitačnej hmotnosti telesa, ako predpovedá  ŠTR a všeobecná teória relativity (VTR). Nedochádza teda k spomaľovaniu telesa, ale jeho väčšej gravitácii.  Dilatácia času, ktorá je experimentálne overená ([1], 314), je potom dôsledkom rastúcej gravitácie telesa  v závislosti na jeho rýchlosti. Kým ŠTR počíta skôr s nárastom zotrvačnej hmotnosti telesa ([2], 40), my počítame s jeho rastúcou gravitáciou. Avšak podľa VTR je zotrvačná a gravitačná hmotnosť  telesa ekvivalentná ([2], 60), ide teda o rovnaký jav.

Pokiaľ je vzájomný pohyb sústav zotrvačný, rozdiel energie medzi nimi sa prejaví relatívnou, teda recipročnou  (platí aj obrátene) dilatáciou času. Tú možno vysvetliť tak,  že svetlo prechádza cez pseudo-gravitačné pole pôsobiace medzi týmito sústavami, nie však vo vnútri niektorej z nich! Pseudo-gravitácia  sa potom prejaví recipročne tak, že zotrvačne sa  pohybujúca  sústava, z hľadiska pokojovej zotrvačnej sústavy, viac gravituje, ale platí to aj naopak! Tým by sme urobili krok k zjednoteniu energie zotrvačne sa pohybujúcej sústavy a gravitácie.

 

Ako teda môže vyzerať koncept zjednotenia:

 

  1. Energia hmoty telesa redukuje energiu svetla, čo sa prejavuje ako gravitácia.
  2. Energia hmoty zrýchleného telesa redukuje energiu svetla, čo sa prejaví pôsobením zotrvačnej sily.
  3. Energia hmoty zotrvačne sa pohybujúceho telesa, z hľadiska pokojovej sústavy, redukuje energiu svetla, čo sa prejaví nárastom gravitačnej a tým aj zotrvačnej hmotnosti pohybujúceho sa telesa.

 

Týmto spôsobom by sme všetky tri javy vysvetlili ako dôsledok redukcie energie svetla.

 

Kým pri gravitácii a zotrvačných silách je redukcia energie svetla absolútna, čo sa prejaví pôsobením gravitačnej, alebo zotrvačnej sily vo vnútri sústavy,  pri zotrvačnom  pohybe je redukcia energie svetla relatívna, teda prejavuje sa recipročne medzi sústavami: z hľadiska pokojovej sústavy v pohybujúcej sa sústave a naopak.

Dilatácia času, ktorá je dôsledkom  rozdielu energie svetla medzi sústavami je potom v prípade gravitácie a zotrvačných síl jav absolútny. V prípade vzájomného zotrvačného pohybu sústav (telies) jav relatívny, teda recipročný.

 

 

Literatúra:

[1] KARJAKIN, Nikolaj Ivanovič, KIREJEV, Petr Semenovič a BYSTROV, Konstantin Nikolajevič. Přehled fyziky. 1. vyd. Praha: Státní nakladatelství technické literatury, 1970. 616, [2] s. Řada teoretické lit.

[2] ULLMANN, Vojtěch. Gravitace, černé díry a fyzika prostoročasu. 1. vyd. Ostrava: Pobočka Čs. astronomické společ. ČSAV, 1986. 272 s.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?