Existuje aristotelovsko-tomistická ontológia?

Autor: Pavol Dančanin | 12.9.2019 o 6:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  32x

Tomáš svojou diferenciáciou robí existenciu reálnych vecí závislou na Bohu, a tak sa pokúša prerobiť aristotelovskú pohanskú autonómno–realistickú ontológiu na kresťanskú participačno–idealistickú ontológiu.

Tento článok vznikol na podnet práce Jána Letza Metafyzika a ontológia (Lit. 1). Pre širší kontext odporúčam prečítať si časť 2.1 Aristotelovsko-tomistická reálna ontológia, s. 71-77.

Ontológia je náuka o bytí. Zamýšľa sa nad tým, ako môže niečo byť. Špekuluje nad samou existenciou vecí.

Je viac dejinných typov ontológie, z ktorých nás zaujímajú dve protipólne:

  1. Participačno–idealistický typ, ktorej zakladateľom je Platón. Svet existuje iba cez účasť na ideách, resp. na Bohu.
  2. Autonómno-realistický typ, ktorej zakladateľom je Aristoteles. Svet má dôvod jestvovania sám v sebe,  je autonómny – nezávislý od Boha ([1], 7).

Aristoteles uvažoval nad bytím vecí a prišiel k záveru, že veci existujú len v súčinnosti týchto momentov:

  1. Látky (hylé) a formy (morfé), napríklad pohár je látka - matéria, ktorá existuje v danej  forme. 
  2. Substancie a  akcidentov. Vec je substancia, ktorá sa nejako javí. Jav je akcident.
  3. Uskutočnenia (lat. actus, gréc. energeia) a možnosti (lat. potentia, gréc. dynamis). Substancia, ktorá aktuálne je, môže nadobudnúť iné akcidenty (látka môže zmeniť formu), napríklad z kameňa sa môže stať socha. ([1], 71-73)

Tieto rozlíšenia medzi látkou a formou, substanciou a akcidentmi, uskutočnením a  možnosťou sa nazývajú ontologické diferenciácie.  

Podľa Aristotela substancia má určité charakteristické znaky  - propriálne akcidenty. Týmito znakmi je daná bytnosť (esencia) veci. Bytnosť bude hrať v našej úvahe kľúčovú rolu, preto zacitujem Jána Letza:

Už Aristoteles (348-322 pred Kr.) rozlišoval náhodné (vonkajšie) akcidenty,  prichádzajúce akoby zvonku, a propriálne akcidenty (propriá), ktoré vyplývajú zo samotnej substancie. Substancia nikdy nie je daná bezprostredne, ale vždy len sprostredkovane  súborom týchto proprií, ktorými sa vlastne popisuje esencia (bytnosť) tejto substancie, t.j. to, čím je táto substancia tým, čím je ([1], 72).

Zapamätajme si: Bytnosť = to, čím vec je, tým, čím je.

Možno povedať, že bytnosť je vlastne charakteristická forma látky, ktorá určuje substanciu. Napríklad pohár môžeme definovať ako nádobu, z ktorej sa dá piť. Toto je jeho bytnosťou, tým, čo robí pohár pohárom. Ale čo sa stane, keď sa pohár rozbije? Zmenia sa jeho propriálne akcidenty a z pohára sa stanú črepy. Z toho vyvodzujem, že substancia je niečo, čo v hmote nachádzame my. Na základe propriálnych akcidentov spoznávame hmotu ako určitú substanciu –  pohár ako pohár, rozbitý pohár ako črepy. Hmota je deliteľná a na nás záleží, čo z nej považujeme za substanciu.

 

Pre lepšie pochopenie načrtnem jednoduchú schému:

Substancia – to, čím vec je.

Substanciu určuje bytnosť.

Bytnosť je daná propriálnymi akcidentmi.

 

Kým Aristoteles uvažuje len o reálnej existencii vecí, celkom inak sa na existenciu pozerá Tomáš Akvinský. Tomáš chápe existenciu ako Boží akt jestvovania (actus essendi) ([1], 73). K takémuto presvedčeniu prišiel na základe svojej (svojvoľnej) interpretácie Božieho zjavenia: „Ja som, ktorý som.“ (Ex 3,13-14). Podľa môjho názoru tento výrok sa dá správne interpretovať: „Ja som Boh jestvujúci, som ten, ktorý jestvuje.“ Tomáš ho interpretuje: „Ja som čistý akt bytia.“ ([1], 76) K trom Aristotelovým ontologickým diferenciáciám pridáva svoju diferenciáciu medzi aktom jestvovania a bytnosťou, pripomeniem: bytnosť = to, čím vec je tým, čím je. Podľa jeho koncepcie bytnosť limituje (narúša a obmedzuje) čistý akt jestvovania, čím sa vec stáva reálnou ([1], 73-74). Samotné čisté jestvovanie nie nič reálne existujúce, je to Boh. Tu je rozpor s knihou Exodus, podľa ktorej Boh reálne jestvuje, kým podľa Tomáša Boh je nadreálnym jestvovaním.

Tomáš svojou diferenciáciou robí existenciu reálnych vecí závislou na Bohu, a tak sa pokúša prerobiť aristotelovskú pohanskú autonómno–realistickú ontológiu na kresťanskú participačno–idealistickú ontológiu.

 

Existuje aristotelovsko-tomistická ontológia? Buď je svet nezávislý od Boha, autonómny, ako je to u Aristotela, a skúmame len existenciu reálnych vecí, ktoré sa snažíme vysvetliť princípmi obsiahnutými vo svete, alebo je svet od Boha závislý, ako je to u Tomáša a  snažíme sa vysvetliť túto závislosť. Zastávam názor, že neexituje aristotelovsko-tomistická ontológia, ale len Tomášova dezinterpretácia Aristotelovej ontológie!

 

Tri Aristotelove ontologické diferenciácie pochopí aj úplný laik, sú dostatočne názorné. Štvrtú Tomášovu diferenciáciu  každý asi nepochopí: Ako môže to, čím vec je tým, čím je (to určuje vec) – bytnosť – limitovať Boží akt jestvovania, aby z toho vznikla reálne existujúca vec? Aristoteles Tomášovu diferenciáciu nepotrebuje, vystačí si s látkou a formou.

Svojou ontologickou diferenciáciou sa Tomáš dostáva do teologických problémov: Ak je Boh číry akt jestvovania, odkiaľ sa zobrala bytnosť, ktorá ho limituje, čím vytvára existenciu reálnych vecí? Ak Boh stvoril svet, musí aj bytnosť pochádzať od neho. Ale potom Boh nie je čírym jestvovaním, ale tým, ktorý bytnosťou limituje jestvovanie. Alebo Boh najskôr stvoril bytnosť, ktorou limitoval sám seba, t.j. číre jestvovanie (možno sa mu to stalo, pretože zhrešil), aby tak vznikol reálne jestvujúci nedokonalý svet.

Osobne odmietam úvahy o nadreálnom jestvovaní a pripúšťam len jestvovanie (existenciu) reálnych vecí v troch módoch: minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Jestvovanie je len jedna kategória nášho myslenia, ktorá vyjadruje možný reálny stav vecí. Reálnym stavom vecí v uvedených troch módoch, môže byť jej bytie alebo nebytie, vznikanie alebo zanikanie.          

Pokiaľ uvažujeme len o existencii reálnych vecí, existencia a bytnosť sú rub a líc jednej mince. Všetko predmetné, čo existuje, niečím je, nejako sa prejavuje, teda má nejakú bytnosť. Reálna vec nemôže existovať bez  bytnosti! Na druhej strane bytnosť môže mať len existujúca vec! Takže, keď skúmame reálnu vec, môžeme na nej vždy nájsť dva momenty: To, že je, a to, čím je – čo ju určuje a robí tým, čím je.

 

Literatúra:

[1] LETZ, Ján. Metafyzika a ontológia. 1. vyd. Bratislava: Ústredie slov. kresť. inteligencie, 1993. 342 s. ISBN 80-85293-02-1.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Cynická obluda

Hrozí nám Kollár vo vláde?

Kalkulačka povolebných koalícií bez Smeru je momentálne veľmi krutá. Ale zároveň aj veľmi milosrdná.


Už ste čítali?