Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pozitivistická teória poznania (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Je to humbug. Vedecká teória je často založená na fantázii, preto sa často na realitu nepodobá. A ešte je snaha prispôsobiť realitu k nej, nie naopak, pretože sa stáva dogmou a ochota ju zmeniť sa stráca. Samozrejme, že realita sa zmeniť nedá, ak sa nebude verejnosti klamať a preto takúto teóriu nikdy nebude možné potvrdiť. Zato poznanie, ktoré je založené na pozorovaní reality, je skutočná veda a ona sa len s časom potrebuje zdokonalovať. Vedecké teórie, ktoré sa spoliehajú len na matematiku, pričom ak je zadanie špatné, tak na výsledku už ani nezáleží, sú pseudoveda. Problém je, že táto veda sa stáva módou. A že prečo pokrok vedy stagnuje, čo od doby objavenia kvánt žiarenia asi pred sto rokmi sa nepohla ani o krok dopredu.
 
Hodnoť

 

Z jedného hľadiska možno výroky členiť na analytické (teda zhruba výroky platné iba na základe svojho významu, napr. definície) a syntetické.
Z iného hľadiska možno výroky členiť na nevyhnutné (nevyhnutne platné) a na tie, ktoré nie sú nevyhnutné.
Z ešte ďalšieho hľadiska sa výroky členia na apriórne a aposteriórne. Toto členenie je epistemologické, teda vyjadruje spôsob, akým sa dospieva k poznaniu platnosti (alebo neplatnosti) daných výrokov. A posteriori sú výroky poznateľné na empirickom základe, a priori sú výroky poznateľné úplne nezávisle na empírii a zmyslovej skúsenosti (zvyčajne sa chápu ako výroky poznateľné iba rozumom, čistým myslením).

V článku sú nesprávne zmiešané tieto tri roviny členenia výrokov.
Charakterizovať výrok, ktorý je poznaný zo "skúsenosti" (empiricky) a zároveň platiaci nevyhnutne, ako syntetický a priori súd, je nesprávne, jednak preto, lebo to, že je výrok nevyhnutný, neznamená, že je a priori, jednak preto, lebo to je kontradikcia - ak je výrok a posteriori (teda poznaný empiricky), tak nie je a priori. Taktiež tvrdenie, že "zákony" (zrejme sa majú na mysli prírodné zákony) sú a priori, lebo predchádzajú našu skúsenosť (v tom zmysle, že ich platnosť je nezávislá od ľudí a ich kognitívnej činnosti a platili aj predtým, než tu boli nejakí ľudia), je zmätené, lebo to, že výrok platí objektívne (nie len "pre ľudí"), z neho nerobí a priori poznateľný výrok. Navyše, tvrdenie, že prírodné zákony poznávame empiricky (teda že nevyplývajú iba z "princípov nášho myslenia"), je priamo v rozpore s tvrdením, že ide o apriórne výroky.

V článku je taktiež predostretá veľmi podivná definícia "faktu". Objektívny fakt - skutočnosť - je vraj pôsobenie vonkajšieho sveta na nás. Zvyčajne sa pojem "fakt" chápe ako niečo, o čom vieme, že je v súlade s objektívnou realitou, resp. ako samotná objektívna realita. Ale ak fakt chápeme iba ako nejaké pôsobenie reality na subjekt, tak nám z toho ľahko vyjde tvrdenie, že "Neempirickou podmienkou vedomia a faktov je subjekt". To znie skoro ako keby realita bola závislá na vnímajúcich subjektoch, bez subjektov by neexistovala, prípadne si subjekty doslova vytvárali fakty. A to je jasný nezmysel.
 
Hodnoť

 

Ospravedlňujem sa, že reagujem až tak neskoro.

Neviem, či to posledné je až taký nezmysel. Čo bude po smrti? Bude nejaká realita? Objektívnym faktom je vnímaná skutočnosť.
Vnímaná skutočnosť to sú zmyslové dáta.
Vnímanie nie je možné bez subjektu.
Subjekt je neempirická podmienka vnímanej skutočnosti – faktov.
Objektívnosť nášho poznania spočíva v rovnakom pôsobení sveta na nás na všetkých.

Čo poviete na vetu: Súčet uhlov v trojuholníku = 180stupňov. Podľa Kanta je to syntetický súd a priori. Syntetický lebo je objavený skúsenosťou a apriórny lebo platí nevyhnutne.

S pozdravom Dančanin (Blog mi pridelil nové prihlasovacie meno)
 

Doplnok

Neviem, či to posledné je až taký nezmysel. Čo bude po smrti? Bude nejaká realita? Objektívnym faktom je vnímaná skutočnosť. Vnímaná skutočnosť to sú zmyslové dáta. Vnímanie nie je možné bez subjektu. Subjekt je teda neempirickou podmienkou vnímanej skutočnosti – faktov. Objektívnosť nášho poznania spočíva v rovnakom pôsobení sveta na nás na všetkých.
Čo poviete na vetu: Súčet uhlov v trojuholníku = 180°. Podľa Kanta je to syntetický súd a priori. Syntetický, lebo je objavený skúsenosťou a apriórny, lebo platí nevyhnutne. To nesprávne rozlišovanie medzi medi nevyhnutným (nutným) a apriórnym, ďalej kontradikciu medzi syntetickým a apriórnym, vyčítajte Kantovi a nie mne. Ja pod pojmom a priori rozumiem len to, že apriórne sú prírodné zákony, ktoré predchádzajú našu skúsenosť ako organizovanosť sveta, ktorý tu bol už pred ľuďmi. Epistemológia - spôsob ako overujeme výroky, či čistým myslením alebo empiricky - mi z toho nejako vypadla. Skúste mi epistemológiu vysvetliť na vete: Súčet uhlov v trojuholníku = 180°. Je to apriórny poznatok alebo aposteriórny? Podľa mňa je apriórny, ale najskôr musím mať nejakú predstavu trojuholníka. Preto si myslím, že skutočne apriórne, t.j. predchádzajúce našu skúsenosť, sú prírodné zákony (matematika je jednou z prírodovedných disciplín), a až potom je na rade epistemológia.
 


Najčítanejšie


  1. Mišo Šesták: Ruský generál: Slováci od Detvy sú polodivoký národ 142
  2. Dominika Dongova: Návod na to, ako milovať muža 139
  3. Martina Paulenová: To máte chlapčeka? 106
  4. Michael Achberger: Potravinová pyramída: takto budete jesť zdravo a aj schudnete 105
  5. Vladimir Kurajda: Nórsko je konečne lacné 101
  6. INESS : Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov 48
  7. Stanislav Thomka: V Martine si priplatíme za cestu MHD. 1 euro za 1 zástavku? Taká je realita. 44
  8. Zuzana Pelaez: “Výchova dívek v Kolumbii” alebo “Vyrastie mi tu z dcérky namyslený ufňukanec?” 42
  9. Martina Hilbertová: Kto je v práci diskriminovaný viac ako ženy? No predsa matky 41
  10. Michal Šimečka: Ako dopadnú protesty v Bielorusku? 40

Rebríčky článkov


  1. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.
  2. Štefan Vidlár: Jin a Jang
  3. Jozef Legény: Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?
  4. Robert Štepaník: diel 45 - cover me
  5. Štefan Vidlár: Zabili nám Ferdinanda
  6. Miriam Studeničová: Nekompromisná kritika knihy Jozefa Kariku "Strach"
  7. Adriana Boysová: Ako sa do neba kričí, tak sa z neho ozýva
  8. Vladimír Krátky: Nad Bratislavou sa blýska, hromy divo bijú !
  9. Kristína Jakubičková: Ako prekonať samu seba alebo beh na Pajštún
  10. Dominik Parajka: Prekvapil ma! Nový Hyundai i10 test


Už ste čítali?